Ako to začalo ?

Nenápadne. Rozmýšľala som čo originálne darovať kamarátke na 50ku. Obraz! Poviete si: Čo je originálne na obraze? To, že som ho vytvorila Ja. Vzišla z toho nečakane veľká radostná emócia. Veľmi sa jej páčil.
Bol to bod zlomu k rozhodnutiu tvoriť podobné obrazy i ďalším kamoškám a rodine.

Pri odovzdávaní darčekov a rôznych posedeniach sa pri debatách vždy skloňovalo jedno slovo : „Komunikácia“! Napr. „Málo komunikujeme“. „Zle komunikujeme“. „Nemyslela som to tak“. „Nepovedal som jej to“. „Zle to bolo pochopené“. „Domýšľam si to“. „Nepochválila som ho“. „Neviem jej to povedať“. „Záleží mi na ňom“. „Veľa pre mňa znamená“. „Veľmi si ho vážim“. „Keď prídem domov je dusno“. „Ráno vstávame nahnevaní“.
„Nevysvetlili sme si to“.

Ako to vylepšiť? Ako to uchopiť? Povedzme to inak. Zanechajme si odkaz. Napíšme si. Zakomunikujme vysvetlivkami...

Pošteklila ma myšlienka : „Čo tak vyrobiť Komunikátor?“ Rada „robím s drevom“. Farbami vytiahnem na povrch „All i see“. Komunikátor je vždy na očiach. Má svoje miesto. Jeho používaním sa uvoľnená atmosféra stane súčasťou Vášho života.